„Každý začiatok v materskej škole je ťažký.“

Priebeh adaptácie detí v MŠ.

 

Obsah:

      Úvod

1. Stratégia nováčika „ krok za krokom“

1. Čo sa deje v MŠ  a doma  v prvom mesiaci ?
2. Ako súvisí správanie dieťaťa v MŠ a správanie dieťaťa doma ?

 

2. Aké súvislosti môžeme nájsť medzi vstupom do MŠ a doterajšou životnou situáciou detí?

1. Aké okolnosti uľahčujú prechod z rodiny do MŠ ?
2. Aké okolnosti sťažujú vstup do MŠ ?

 

3. Čím môžu rodičia a učitelia podporiť dieťa v jeho snahe o začlenenie.

1. Ako môžu pomáhať učiteľky v MŠ ?
2. Ako môžu pomáhať rodičia doma ?

 

4. „Koniec dobrý, všetko dobré ?“

 

5. Záver

 

Úvod

          Vstup do MŠ je prvým krokom do spoločnosti detí a dospelých. Táto udalosť prináša problémy nielen  pre , ale i pre rodičov a pedagógov. Veľa rodičov zrazu zistí, že ich deti sa správajú v škôlke úplne inak ako doma a kladú si rôzne otázky typu: „ Je toto správanie normálne? Zvládne naše dieťa dochádzku do MŠ ? Môžeme dieťa pripraviť na vstup do MŠ ? “

          Podobné problémy majú aj pani učiteľky. Obávajú sa nového školského roku, pretože väčšina detí má počas adaptácie rôzne ťažkosti. Každé dieťa zvládne vstup do MŠ tak, ako to zodpovedá jeho predchádzajúcim skúsenostiam, jeho osobnosti, zvláštnostiam. Pri pokusoch uľahčiť „nováčikom “ prechod z rodiny do MŠ, sa učiteľky opierajú o svoje profesionálne i  praktické skúsenosti. Je preto veľmi dôležitá úzka spolupráca rodičov a pedagógov, spoznať procesy, ktoré prebiehajú pri vstupe do MŠ.

 

1. Stratégia nováčika „ krok za krokom“

 

1. Čo sa deje v MŠ a doma  v prvom mesiaci ?

 

Prvý týždeň v MŠ:   

Nováčikovia sú utiahnutí a všetko sledujú z diaľky, pretože ešte nepoznajú každodenný život v MŠ a nezúčastňujú sa ani aktivít ostatných detí. Dieťa sa nachádza v novej budove, kde je veľa miestností a dvier, kde môže aj zablúdiť. So svojimi prosbami sa musí obrátiť na úplne cudziu osobu, ktorá je obklopená hlučnými a neznámymi deťmi. V takejto situácií má veľký problém ísť na záchod. Dieťa sa tento týždeň snaží rozuzliť a usporiadať chaos, ktorý je okolo neho. Zdržanlivosť nováčika v styku s ostatnými je teda zmysluplná, pretože zaručuje nerušený príjem informácií. Musia si zvyknúť na pravidlá, ktoré platia v MŠ. Bez tejto prvej orientácie, nie je možné sociálne začlenenie. Ostatné deti, ktoré sú v MŠ dlhšie, mnohé veci nováčikom tolerujú. Keď je už dieťa isté, že zvládne požiadavky, ktoré sú na neho kladené, je ochotné skúsiť prvý kontakt a riskovať aj možné odmietnutie. Praktické príklady a prejavy:

• Plač, smútok za rodičmi, ťažké odlúčenie od rodičov pri odovzdávaní učiteľke
• Nenadväzuje kontakt, nezaujíma sa o aktivity
• Neukazuje deťom, že ich má rado
• Nerozpráva o svojich zážitkoch
• Nehrá sa intenzívne a vytrvalo
• Rozpráva veľmi potichu a málo

 

      Prvý týždeň doma:

Neistota, ktorá prevádza vstup do MŠ vedie k tomu, že sa dieťa uzavrie do seba a vyhýba sa ostatným. Prežívajú to isté, čo dospelí po ťažkom dni, túžia po chvíľke kľudu, chcú si trošku oddýchnuť. Obmedzujú veľa činností, ktoré robili pred vstupom do MŠ. Potrebujú spracovať nové dojmy a zážitky z MŠ. Ako spoznáme uzavretosť?:

• Nesnaží sa nadviazať kontakt, môžu sa prejaviť príznaky hnevu na rodičov
• Nerozpráva sám od seba o zážitkoch
• Vyhýba sa činnostiam, kde sa môže zraniť a zašpiniť

 

Druhý týždeň v MŠ:

Nováčikovia sa  zoznámili s priestormi MŠ a s režimom dňa. Začínajú nadväzovať kontakty a používajú preto všetky možnosti, aby ich skupina detí prijala. Napodobňujú deti, robia sa zaujímavejšími, do všetkého sa pletú, snažia sa na seba upútať a stať sa stredobodom pozornosti. Na jednej strane takéto správanie vedie k boju s ostatnými nováčikmi, ktorí sa tiež chcú preukázať. Na druhej strane sa dostávajú do konfliktu s deťmi, ktorí už dlhší čas navštevujú MŠ, lebo sa boja o svoju rolu a prestávajú tolerovať nováčikov. Hádky a konflikty deti vyčerpávajú a stávajú sa nevyrovnanými a citlivými.

Možné prejavy detí:

• Využíva všetky prostriedky ( aj neprimerané prejavy ako uhryznutie, úder a pod.)
• Rozpráva o svojich zážitkoch
• Sám od seba rozdáva sladkosti, malé darčeky
• Nebráni sa
• Veľmi ľahko sa rozplače,
• Rýchlo sa unaví

 

Druhý týždeň  doma:

Spory o sociálne začlenenie vyvolávajú krízu aj doma. Dieťa sa stáva mrzutým, pôsobí nevyrovnane a jeho nálada sa každú chvíľu mení. Doma na jednej strane vzrastá potreba bezpečia a opory, na druhej strane však dochádza k pokusom o presadenie a k boju o moc.

Prejavy dieťaťa:

• Pôsobí nevyrovnane
• Pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami
• Na všetko hovorí nie, alebo chce opak, odvráva
• Ráno je unavené a ufňukané, aj keď večer šlo neskoro spať
• Počas spánku sa  dieťa prebúdza, je nekľudné, prežíva zážitky z pobytu v MŠ

 

Tretí týždeň v MŠ :

Deti si v MŠ uvedomili nováčikov a nováčikom sa podarilo zistiť rozdiel medzi nimi. Vedie, ktoré deti sú v kolektíve obľúbené a ktoré majú na skupinu vplyv. Zatiaľ, čo  na začiatku nerobili rozdiely medzi deťmi, teraz sa snažia získať autoritu u obľúbených a vplyvných detí. Radi sa ukazujú v doprovode takýchto detí  a tým chcú získať popularitu. Preto ani nehľadajú spoločnosť menej obľúbených detí.  Možné prejavy detí:

• Ukazuje ostatným, že ich má rado
• Vyhľadáva kontakt vplyvných detí, berie ich za vzor, napodobňuje ich

 

Tretí  a štvrtý týždeň doma:

Správanie dieťaťa sa normalizuje ale telesne sa ešte veľmi unaví. Aj keď sa už do kolektívu pomaly začlenilo, ešte stále spracováva každodenný pobyt v MŠ.

Prejavy dieťaťa:

• Rýchlo sa unaví
• Pôsobí ako duchom neprítomní
• Večer nechce byť dlho hore

                  

  Štvrtý týždeň v MŠ:

Väčšina detí si na MŠ zvykne. Prekonali počiatočné ťažkosti. V celkovom správaní môžeme pozorovať normalizačný proces. Už vedia ako to v MŠ chodí, poznajú všetky priestory, všetky deti z triedy a učiteľky. Nováčikovia sa začlenia medzi ostatné deti a majú za sebou základné kroky k adaptovaniu sa. Vstup dieťaťa do MŠ je  nielen veľkým zážitkom  ale aj záťažou v živote dieťaťa a prejavuje sa veľkými zmenami v správaní dieťaťa doma.

 

2. Ako súvisí správanie dieťaťa v MŠ a správanie dieťaťa doma ?

 

Zážitok vstupu do MŠ ovplyvňuje  správanie v MŠ a aj správanie doma. Pretože sa rovná o dva rôzne svety s odlišnými pravidlami. Rozdiely v správaní zapríčiňujú odlišné situácie:

• Dieťa v MŠ pozoruje učiteľku a doma rodiča, je teda jasné, že menšia časť zistených rozdielov je spôsobená rozdielnosťou informačných prameňov: učiteľka – rodič
• Vzťah učiteľky k nováčikovi je úplne iný ako vzťah rodiča k vlastnému dieťaťu

 

2. Aké súvislosti môžeme nájsť medzi vstupom do MŠ   a doterajšou životnou situáciou detí?

 

1. Aké okolnosti uľahčujú prechod z rodiny do MŠ ?

1. Existencia pevného bodu

Týmto sa rozumie prítomnosť známej osoby (rovesník, zamestnanec školy ) alebo prítomnosti predmetu( obľúbená hračka, vankúš...), ktorá zmenšuje neistotu a strach z nezvyklého prostredia. Známe deti sú vhodnými modelovými osobami, ktoré výrazne napomáhajú zvládnuť novú situáciu

1. Príprava detí na vstup do MŠ

Je veľmi dobré ak dieťa zoznámime s personálom a priestormi MŠ pred zahájením pravidelnej dochádzky. Dieťa získa prvotné informácie o MŠ, spozná zamestnancov MŠ, ich osobnosť a komunikačné schopnosti .                ( návštevy v MŠ počas zápisu, pobytu vonku, účasť na aktivitách školy...) 

1.  

Ide o informovanie rodičov o priebehu dňa MŠ, hlavných zámerov a cieľov MŠ. Rodičia získavajú prvotné dojmy a informácie, ktoré výrazne napomáhajú vzájomnej komunikácií medzi rodinou a školou.  (stretnutie rodičov detí „nováčikov“, webová stránka MŠ...)

 

2. Aké okolnosti sťažujú vstup do MŠ ?

• Štruktúra rodiny – očakávali by sme, že dieťa ktoré majú súrodencov bude vstup do MŠ ľahší, ako u jedináčikov. No však podľa dlhoročných skúseností z praxe je to inak. Dôvody sú rôzne:

• Líši sa podľa toho, či je súrodenec starší, alebo mladší. Keď má trojročný nováčik v domácnosti novorodeniatko, cíti sa odstrčený a odložený.  Keď je zas najmladší zo svojich súrodencov, prvýkrát stojí v živote bez  ich podpory.
• Rodičia jedináčika v snahe nahradiť súrodenca, sa snažia intenzívnejšie nadviazať kontakt s ďalšími deťmi. Preto jedináčikovia majú väčšie skúsenosti s vrstovníkmi.

• Telesná zdatnosť dieťaťa – Nováčikom s menšou telesnou váhou a fyzickou zdatnosťou je viachodinový pobyt uprostred hlučných detí veľmi namáhavý. Takéto deti sa skoršie unavia a majú všetkého dosť. Sú aj chorľavejšie a preto sú častejšie doma. Je preto pre nich náročnejšie dosiahnuť pevné miesto v skupine a udržať si ho.
• Výchovné pôsobenie rodiny – ( nedôsledné výchovné jednanie, úzkostlivá výchova). Rodičia, ktorí  venujú svojmu dieťaťu málo času ( zabezpečujú len základné biologické potreby) , sťažujú pre dieťa novú životnú situáciu. Nedajú mu možnosť objavovať svet okolo nich. Boja sa, že sa dieťa zašpiní, či si ublíži. U týchto detí sa nevyvinie dôvera vo vlastných schopnostiach. Rodičia vo svojom výchovnom pôsobení nevytýčia jasné pravidlá, čo  je dieťaťu dovolené alebo nie. Pri riešení výchovných problémov sú bezradní, nedôslední.
• Výnimočné rodinné zážitky a udalosti v rodine- deti, ktoré majú za sebou negatívne skúsenosti ( neprimerané rodinné pôsobenie, rozvod rodičov, dlhodobý pobyt v nemocnici, životné údery, vstup matky do zamestnania) majú spravidla väčšie problémy a reagujú veľmi citlivo. Dieťa má pocit, že ho rodičia zradili a snažia sa zabrániť tomu, aby sa oddelili aj keď len na pár hodín.
• Dĺžka dennej dochádzky do MŠ- Nováčikom, ktorým pracujú obaja rodičia, zostávajú v MŠ celý deň, prichádzajú v skorých ranných hodinách a MŠ opúšťajú medzi poslednými. Celodenná dochádzka je pre dieťa namáhavejšia a výrazne ovplyvňuje adaptáciu dieťaťa.

 

 

3. Čím môžu rodičia a učitelia podporiť dieťa  v jeho snahe o začlenenie.

 

            Spolupráca rodičov a učiteliek je veľmi dôležitá  nielen v začiatkoch ale aj po celú dobu trvania dochádzky dieťaťa do MŠ. Keď rodič a učiteľka tzv. „ ťahajú za jeden povraz“, je výhodné pre všetkých. Problémy môžu riešiť spoločne. Rodič, ktorý už pozná zvyky a rôzne prejavy dieťaťa, môže poskytnúť rady ako výchovne pôsobiť na určité situácie. Naopak, učiteľka môže sprostredkovať informácie o dieťati , ako sa prejavuje v skupine detí.

1. Ako môžu pomáhať učiteľky v MŠ ?

1. Prvotné nadväzovanie kontaktov s rodičmi – pri zápise do MŠ, účasťou rodičov na aktivitách MŠ, neformálnych stretnutiach s rodičmi,
2. Prijať dieťa také aké je,
3. Uľahčená orientácia v novom prostredí- učiteľka prostredníctvom rôznych hier umožňuje uľahčiť príjem informácií  a sprostredkovať najdôležitejšie pravidlá a normy správania,
4. Umožniť priestor na samotu a uzavretosť do seba – napätie a nové zážitky dieťa unavuje. Preto je vhodné v prvých týždňoch umožniť dieťaťu odpočinúť si a  vytvoriť v triede kútik – hniezdočko.
5. Vhodný vzor – je veľmi dobré, keď  sa nováčikovia orientujú na skúsenejšie deti, berú ich za vzor. Záleží aj na učiteľke, ako odhadne situáciu, ako navodí nováčika k staršiemu dieťaťu,
6. Prepojenie starého a nového týždňa- zvykanie nováčika je narušené víkendom. Po dvoch dňoch strávených doma  je začiatok týždňa veľmi ťažký. Je vhodné ak si učiteľky navzájom v prvých týždňoch napomáhajú a začatú prácu v piatok dokončujú v pondelok. Dieťa je motivované a očakáva pobyt v MŠ.
7. Práca s rodičmi- na dobrú spoluprácu s rodičmi má vplyv rodičovské stretnutie pre rodičov  detí nováčikov. Rodičia majú možnosť spoznať klímu školy, jej zámery a ciele, osobnosť učiteliek  a získavajú prvotné informácie o MŠ.

2. Ako môžu pomáhať rodičia doma ?

1. Trénovať odlúčenie – už pred vstupom do MŠ , by sa rodičia mali od dieťaťa odlúčiť na kratšiu dobu. S týmto odlúčením dieťa získa istotu, že matka neodíde navždy, ale sa preň vráti. Aj pre matku môže byť ťažké odlúčiť sa od svojho dieťaťa a nechať ho v opateri inej osoby. Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre obe bolestné a nikomu nepomáha. Dieťa netreba zavádzať sľubmi, ktoré rodič  vie, že  aj tak nesplní.  Je veľmi dôležité, aby rodič hovoril dieťaťu  pravdu a nestrašil ho slovami: „ veď, počkaj v škôlke ťa naučia poslúchať !“ a pod. 
2. Umožniť styk s vrstovníkmi – je dobré vyhľadávať kontakty s rovesníkmi. Dieťa pri tejto príležitosti, hravou formou sa naučí aké pravidlá platia v skupine, čo sa stane ak ich nedodrží. Uzavretie kompromisu, čakanie a delenie sa o hračku pre dieťa už nebude žiadnou novinkou.
3. Zoznámenie dieťaťa s MŠ – aby MŠ nebola pre dieťa cudzia, je dobré ju navštíviť pred pravidelnou dochádzkou. Prítomnosť matky dáva dieťaťu istotu a povzbudzuje ho. Týmto spôsobom sa naučí poznať priestory MŠ a zoznámiť sa režimom dňa. 
4. Brať ohľad na telesnú záťaž – pobyt v MŠ je pre dieťa telesne náročné. Po návšteve MŠ dieťa potrebuje čas na odpočinok. To platí hlavne pre tých, ktorí sú telesne menej zdatní. Musíme zistiť, či deti zvládnu celodennú dochádzku alebo tento pobyt skrátiť.
5. Zabrániť vzniku ďalších záťaží – pri niektorých prípadoch ( sťahovanie sa, narodenie súrodenca...) je vhodné vstup do MŠ na niekoľko mesiacov odložiť

 

4. „Koniec dobrý, všetko dobré ?“

 

            Význam vstupu dieťaťa do MŠ je podceňovaný a je viac menej považovaná ako prechodné štádium medzi rodinou a ZŠ. Sociálne skúsenosti, ktoré dieťa získa v MŠ určujú v budúcnosti jeho vzťah a rolu v skupine. Skúsenosti s MŠ pomáhajú vytvárať sebaistotu a majú rozhodujúci podiel na utváraní osobnosti dieťaťa. Je veľmi dôležité, aby sme sa dokázali vžiť do role nováčika. Deti začínajú chodiť do MŠ spravidla od 2,5 – 3 rokov. Svoje doterajšie životné skúsenosti čerpali v kruhu svojej rodiny. Vstup do MŠ je prvým krokom do spoločnosti. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa zvládne vstup do MŠ svojim vlastným, osobitným spôsobom. Dieťa od 3 do 6 rokov je vo vývojovom období, v ktorom sa utvárajú sociálne schopnosti a preto je dôležité po celú dobu dochádzky uskutočňovať preventívne opatrenia. Vo veľkej väčšine prípadov učitelia a rodičia musia počítať ťažkosťami pri adaptácií a začleňovaní do nového kolektívu, no avšak tieto prekážky väčšina detí rýchlo prekoná a MŠ sa im zapáči.

 

5. Záver

 

              Dieťa na začiatku svojho vývoja potrebuje skrytosť, intimitu, hlboký a vrelý trvalý osobný vzťah k jednej osobe a neskôr malému okruhu najbližších. Práve takýto vzťah je predpokladom a podmienkou toho, aby dieťa v ďalšom období vývoja mohlo naplňovať poslanie človeka, ktorý je spoločenským tvorom: žiť v spoločnosti a spoluutvárať ju.

              V predškolskom veku sa okruh spoločenských kontaktov dieťaťa rozširuje a má sa obohacovať. Dieťa potrebuje skúsenosti zo spoločnej hry s vrstovníkmi, ktorá znamená rozšírenie doterajšieho horizontu, ohraničeného prevažne rodinou. Užitočnosť tohto typu skúseností vzrastá s tým, ako sa dieťa blíži k školskému veku. Dochádzka do MŠ v poslednom roku pred vstupom do ZŠ je hodnotnou súčasťou prípravy dieťaťa na školu. Ak dieťa navštevuje MŠ, dopĺňa sa rodinná výchova o nové dimenzie, teda nejde o náhradu rodinnej výchovy.  Pre dieťa môže byť cennou nová skúsenosť spojená s návštevou MŠ aj tým, že sa učí začleňovať sa do skupiny ostatných, riadiť sa spoločnými pravidlami, prijímať určité obmedzenia, spolupracovať s deťmi, s tými,          s ktorými raz bude vytvárať tento svet. MŠ môže byť pre dieťa obohatením. Je potrebné pamätať si že dosiahnutý kalendárny rok nie je automaticky ukazovateľom toho, či  je dieťa zrelé pre ďalšiu životnú úlohu, ďalší vývojový krok. U niektorých detí je správne vyčkať, alebo školskú dochádzku na jeden rok odložiť. U mladších detí pamätajme na rozdielne individuálne tempo zrenia, nechcime začleňovať dieťa do nového prostredia za každú cenu len preto, že nato má svoj vek. Vedľa rozdielnej dynamiky vývoja hrajú tu rolu aj individuálne rozdiely medzi deťmi. Sú deti, ktoré si na nové prostredie zvykajú ľahšie a s ľahkosťou nadväzujú kontakty s novými vrstovníkmi a dospelými. Iné naopak potrebujú v podobných podmienkach viac času a vychovávateľskú vynaliezavosť a pomoc zo strany pedagógov.